Zapáčil sa mi učebný text o vyhľadávaní. Tak som sa pustila do práce s rôznymi parametrami vyhľadávania.
Zobrala som si pojem digitálne kamery, a skúšala som výsledky. Presvedčila som sa, že vôbec nie je jedno ako sformulujeme svoje hľadané výrazy. Podľa toho, ako som sformulovala zadanie, dostala počty výlsedkov hľadania od 538000 až po 23 pri rozšírenom vyhľadávaní. Definíciu digitálnej kamery som ale nezískala. Potom som skúsila kalkulačku. Nasledovali štatistiky o najfrekventovanejších výrazoch zadávaných do google vo svete a v niekoľkých krajinách. Zistla som, že všade je na čele facebook.
Ja som tam tiež zaregistrovaná, ale akosi ma to nebaví, hlavne, keď mi posielajú srdiečka, mačičky atď.
Na serióznu výmenu informácií s priateľmi mi to akosi nepripadá bezpečné.
Nakoniec som sa zabavila s prekladačom a potrápila som ho s klasickým citátom:
Česky: Aj zde leží zem ta před okem mým slzy ronícim...
Maďarsky: Íme itt fekszik a földön a szemem előtt a könnyek ronícim
Anglicky: Here lies the ground in front of my eyes with tears nications & Electronic
Nemecky: Hier liegt der Boden vor meine Augen mit Tränen komunikation & electronicSlovensky:Tu krajine je pred mojimi očami v slzách a elektronickej komunikácie
Spoľahlivosť prekladača je ešte trošku diskutabilná... no bez pochýb to programoval informatik
Nabudúce tam dám nejaký recept na zákusok, možno z toho bude nakoniec návod na inštaláciu :))
Eleonóra Mátéová
Môj blog pre DVUI
Môj blog pre ĎVUI
piatok 29. októbra 2010
nedeľa 24. októbra 2010
Komentujeme...
Komentujeme a zároveň sa spoznávame.
Pozrela som si viacero blogov, ale nie vždy sa podarilo komentovať.
môj prvý úspešný komentár bol na blogu:
Pozrela som si viacero blogov, ale nie vždy sa podarilo komentovať.
môj prvý úspešný komentár bol na blogu:
http://migbra.blogspot.com/ je jednoduchý a výstižný.
Zaujímala som sa o blog svojej susedky v lavici, ktorá odporúčila vhodnú stránku na blog.
Ďalšiemu kolegovi sa podarilo rozprúdiť zaujímavú debatu o kurze
Prvý komentár som dostala od Anity, ktorá už je skúsená blogerka, práve preto
len tak hocikomu nedovolí, aby ju skomentoval. Páči sa mi ako využíva svoj blog na komunikáciu so žiakmi.
Predstavím sa
Som učiteľkou Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Plešivci. Moja cesta ale na katedru nebola ani priama, ani plánovaná. Keď som stála pred voľbou povolania uvažovala som o tom, že by ma bavilo učiť matematiku, fyziku, alebo dejepis. Mala som s tým ale problém, pretože vtedy ešte práca učiteľa bola súčasne aj prácou politickou. To som ale v žiadnom prípade robiť nechcela. Išla som na strojarinu.
Neskôr, v čase mojej materskej dovolenky potrebovali niekoho učiť nemčinu na našej škole. Dozvedeli sa, že mám štátnicu z nemčiny, tak ma zavolali. Začiatky boli ťažké, ale práca sa mi zapáčila. Na druhý rok bolo treba učiť aj prácu s počítačom, tak som zostala a spravila som si pedagogické minimum. Na našej škole sa práca s počítačom učila už aj vtedy, keď to nebolo povinné, dokonca na hodiny sme chodili do susednej školy, lebo sme počítače nemali. V roku 2002 sa naša škola sa úspešne zapojila do projektu INFOVEK, a tým začala informatizácia našej školy. Postupne som sa učila a zároveň učila žiakov, ale aj kolegov. Odvtedy sa veľa zmenilo. Kolegovia už pracujú samostatne, aspoň polovička žiakov má už doma počítač, dokonca aj internet.
Popri každodenných školských starostiach a narastajúcom papierovaní som začala mať pocit, že mi žiaci "prerastajú cez hlavu". Bolo načase znovu si sadnúť do školských lavíc a naučiť sa niečo nové a užitočné. Tešila som sa aj na to, že možno získam nových priateľov a spoznám kolegov z môjho blízkeho okolia.
Neskôr, v čase mojej materskej dovolenky potrebovali niekoho učiť nemčinu na našej škole. Dozvedeli sa, že mám štátnicu z nemčiny, tak ma zavolali. Začiatky boli ťažké, ale práca sa mi zapáčila. Na druhý rok bolo treba učiť aj prácu s počítačom, tak som zostala a spravila som si pedagogické minimum. Na našej škole sa práca s počítačom učila už aj vtedy, keď to nebolo povinné, dokonca na hodiny sme chodili do susednej školy, lebo sme počítače nemali. V roku 2002 sa naša škola sa úspešne zapojila do projektu INFOVEK, a tým začala informatizácia našej školy. Postupne som sa učila a zároveň učila žiakov, ale aj kolegov. Odvtedy sa veľa zmenilo. Kolegovia už pracujú samostatne, aspoň polovička žiakov má už doma počítač, dokonca aj internet.
Popri každodenných školských starostiach a narastajúcom papierovaní som začala mať pocit, že mi žiaci "prerastajú cez hlavu". Bolo načase znovu si sadnúť do školských lavíc a naučiť sa niečo nové a užitočné. Tešila som sa aj na to, že možno získam nových priateľov a spoznám kolegov z môjho blízkeho okolia.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)